1. Ako nachádzaš nové knihy na čítanie?
Keď som začala čítať na základnej škole, nové knihy sa ku mne dostávali prostredníctvom jednej knihovníčky u nás v knižnici na sídlisku a ona mi vždy vedela poradiť skvelé knihy. Postupne som začala chodiť do mestskej knižnice, kde som si začala knihy vyberať už sama a cielene, takže často to boli rôzne stránky s recenziami kníh. Teraz si vyhľadávam knihy podľa blogov, recenzií a odporúčaní knihomoľov. Rada si čítam diskusné fóra, kde si ľudia pýtajú nejaké typy na knižky, ďalej je to #dnescitam. Veľmi cenné sú pre mňa aj odporúčania kamarátiek, ktoré čítajú. Rada si s nimi vymieňam názory na prečítané knihy, prípadne ak nejaká čítala niečo podobné a vie, že by sa mi to mohlo páčiť. Švagriná ako učiteľka slovenského jazyka a literatúry mi tiež odporučila veľa dobrých diel, za čo som jej vďačná, vďaka nemu som napríklad objavila čaro kníh od Murakamiho.
2. Ako si na tom bola s literatúrou v škole?
Biedne. Prečítala som síce pár kníh z povinnej literatúry, ale tie klasické slovenské diela boli aj pre mňa hotovým peklom. Shakespeare bol super, nedávno som narazila na Sonety a chcem si ich prečítať celé, veľmi sa mi páčili a oslovili ma svojim posolstvom. Musím ale priznať, že sa našli diela, ktoré sa stali mojimi obľúbenými, napr. typické Kto chytá v žite alebo Na západe nič nové. Veľa ostatných diel som nemala rada a mala som voči nim odpor. Ale pred letom som si povedala, že chcem dobehnúť zameškané a niektoré diela z povinnej literatúry alebo z tej klasickej sa naozaj oplatí čítať. Zatiaľ som nestihla všetky zo zoznamu prečítať, ale kým odídem z tohto sveta, chcem im dať šancu a rozšíriť si obzory aj v tejto oblasti.
3. Ako sa menil tvoj vkus na knihy?
Veľmi sa nezmenil. Vždy som rada čítala dievčenské romány a fantasy príbehy a to mi zostalo dodnes (teraz skôr romány pre ženy). Čítam takmer všetky žánre, niekedy to ani nie je o žánri ako skôr o tom, či je dobrý a pútavý príbeh.
4. Ako často nakupuješ knihy?
Knihy veľmi nenakupujem, u nás v rodine to nie je zvykom, preto som si stále požičiaval knihy z knižnice. Vtedy mi to neprekážalo, stihla som prečítať dostatok kníh za mesiac a nemusela som na to minúť toľko peňazí. Teraz si kupujem knihy za svoje peniaze alebo si ich vypýtam k nejakému sviatku, pretože už si zostavujem vlastnú knižnicu a niektoré knihy chcem mať vo svojej zbierke. Takto som si sama poskladala celú sériu Harryho Pottera, čo bol môj dlhoročný sen a od začiatku štúdia psychológie si zbieram knihy z tejto oblasti. Ročne si kúpim približne 10 kníh.
5. Ako si začala písať recenzie?
Sadla som si za notebook a začala písať (haha, suchý vtip). Jedného pekného dňa mi prišla na um myšlienka, že by som mohla znova začať písať články, pretože mi to znova začalo chýbať a aj tento náš blogerský svet. Keďže som bola stále v kontakte s mojimi kamarátkami z blogového sveta, ktoré ma často presviedčali, aby som sa vrátila, tak som tomu podľahla. Snažila som si vytvoriť hlavnú tému, na ktorú by som zamerala celý blog a tadá! Začala som písať recenzie na knihy, pretože knihy milujem a chcela som sa trošku viac prinútiť ich znova čítať tak intenzívnejšie, lebo na vysokej som mala toho času málo alebo som si radšej zapla seriál. Nemôžem povedať, že ide úplne o blog s recenziami na knihy, aktuálne je toto len 21.článok na blogu, ale verím, že ma táto vášeň čoskoro neopustí a budem pridávať stále viac a viac recenzií.
6. Ako reaguješ na nešťastný alebo zlý koniec?
Samozrejme, mám rada happy-endy, ale za tie roky som si zvykla už aj na nešťastné konce, lebo ani realita nie je vždy ružová a nie všetko sa musí končiť šťastne. V niektorých príbehoch ma tie šťastné konce otravujú a sú až príliš presladené a prehnané, že uvítam aj nešťastný či zlý koniec, ktorý môže byť viac reálny. Pamätám si na Hunger games (Hry o život) a myslím si, že dosť čitateľov koniec tejto série považovalo za zlý, pretože síce išlo o šťastný koniec, ale nebol veľmi podľa predstáv čitateľov. Patrím k tým, čo boli nahnevaní, že to takto skončilo a zaujímalo by ma, kto si reálne prial, aby sa ten príbeh takto skončil (napíšte mi do komentára, ako to vnímate vy, či sa vám ten koniec páčil alebo nie).
7. Ako často pozrieš na poslednú stranu knihy?
Niekedy mám tento blbý zvyk a pozriem sa na poslednú stranu, ale párkrát sami stalo, že som si potom nadávala, lebo tam bola podstatná informácia, ktorá mi pokazila celé čítanie. Väčšinou sa však stane, že sa nedozviem nič dôležité a neovplyvní to moje čítanie. A ja som sa naučila nepozerať sa na strany dopredu.
Zaujímali by ma Vaše názory na moje odpovede a aj to, či sa so mnou v niečom zhodujete, alebo nie. Zanechajte komentár, rada Vám odpíšem čím skôr vzhľadom k povinnostiam a rada navštívim aj nové blogy!
S láskou,
Tina.
Aj keď ja takéto hnižné tagy moc nemusím, ale u teba si vždy rada prečítam, aký máš ten vzťah ku knihám, ani neviem prečo, proste ma to akosi zaujíma. :-D Dokonca som už premýšľala nad tým, žeby som možno aj ja pridala nejaký knižný tag, čo som našla nejaké otázky na nejakom blogu. :-D ale ešte neviem. :-D
OdpovedaťOdstrániťJa sa ku knihám dostávam veeľmi málinko, ale keď už aj tak sú to väčšinou také romány, teda uť nie väčšinou, teraz sú to skôr tie erotickejšie :-D :-D ... alebo potom knihy, ktoré ma tiež zaujmú podĺa recenzii na blogoch, hoci ani tie často nečítam. :-D
Ja neviem či som počas školy prespala celé obdobie alebo čo, ale my sme nikdy nemali také niečo ako povinná literatúra, že by sme museli čítať knihy a tak... a ani ma to nejako nebavilo, nelákalo... počas strednej školy som slovinu neznášala :-D ale, keď som sa posledný týždeń pred maturami začala učiť nejaké diela, tak som si ich dosť zapamätala, takže literatúru a diela som sa naučila za týždeň, ale jasné že len tak v skratke, pár viet a bolo hotovo. :-D Také tie základy, z každého rožka troška. :-D nechápem ako sa mi to podarilo, lebo už som od zúfalstva vtedy aj plakala :-D a nakoniec som to dala na 1 ku, ako jediný predmet... nechápala som :-D ale veľa mi pomohlo, ke´d si dievky medzi sebou rozprávali obsahy diel, a tak som si celkom dosť zapamätala aj ja. :-D
Haaa a posledná otázky je skvelá. Veľakrát ani mňa nenapadne, že by som sa pozrela nakoniec... väčšinou sa mi to stane len vtedy, keď ma kniha nejak extra nebaví a chcem vedieť ako to skončí. :-D
sorry za chybyy :-D :-D
OdstrániťAk erotické, tak si zožeň Crossfire sériu od Silvii Dayovej, ja som sa smiala na začiatku, že je to strašne trápne, ale vieš čo, aj tak som to čítala ďalej :D Tak keby si niečo zháňala, tak to skús, čítajú sa veľmi rýchlo.
OdstrániťMy sme na gymnáziu museli čítať a povinne a známkovali nás za to, ale na druhú stranu, ja som milovala literatúru aj slovenský jazyk, tak ja som s tým nemala ani najmenší problém, jedine niektoré tie staré klasické slovenské romány ma mučili a mrzí ma, že tam nešupli konečne niečo nové...
Väčšinou skôr ako začnem čítať knihu si pozriem koniec - zle znášam, keď nie je šťastný a preto sa aspoň vyvarujem sklamania, pretože inak chodím ako bez duše a je mi smutno za knižnou postavou, ktorej sa stalo niečo zlé :) Zbožňujem čítanie, začala som u Harryho Pottera a vždy sa rada k nemu vrátim :)
OdpovedaťOdstrániťWow, si jedna zmála o ktorej viem, že si pozrie koniec. Ja niekedy nevydržím a preto si ho pozriem, ale nerobím to často schválne, skôr sa tomu rada vyhnem, lebo nemám rada, keď si pokazím prekvapenie.
OdstrániťHP čítam aktuálne, preto tu teraz nové recenzie nepribudnú, aj keď mám jednu divnú knihu v rukáve a váham, či napísať na ňu recenziu :D