19. 11. 2016

Tinin denník #1

Viem, viem... dala som si menšiu pauzu pri písaní článkoch, ale mala som na to pádny dôvod- ŠKOLU. Študenti mi iste odpustia a pochopia, že sa pomaly kráti čas na odovzdávanie semináriek a schyľuje sa k prázdninám, ktoré namiesto voľna a oddychu znamenajú pre mnohých učenie a znova len učenie. V tomto článku by som sa chcela trošku vykecať o tom, čo ma posledné týždne trápi, uviesť ďalšie dôvody, prečo som neaktívna a čo ďalej zamýšľam...
Toto je osobitná podkapitola môjho života a zasluhuje si, aby bola oddelená od tých ostatných. Márne som dúfala, že "štvrtý" ročník na vysokej škole bude prechádzka ružovou záhradou a že to najhoršie mám už za sebou. Ach, ako veľmi som sa mýlila. Snažila som sa tento rok o prospechové štipendium a naozaj som verila, že ak sa mi podarí prejsť dvomi najťažšími skúškami, ktoré ma mali čakať v januári, budem za vodou a štipendium dostanem. Bohužiaľ, do cesty mi prišiel povinne voliteľný predmet, ktorý som si sama navolila a bola som naň patrične dobre pripravená. Z testu som neočakávala horšiu známku ako C, bola som si tým istá! Nakoniec som schytala D. Pokazilo mi to celý deň. Mala som pocit, že som úplne zlyhala. Chápete, také jedno hlúpe písmenko a mne sa zrútila cesta k cieľu, získať to poondené štipendium. Nahovárali ma, aby som napísala vyučujúcej a spýtala sa, prečo mám také zle hodnotenie, keď som si bola istá, že to na D nebolo... no problém je, že ja netuším, či to bolo také dobré. Nechcela som to ďalej riešiť, o dva dni na to som zaujala postoj "je mi to jedno" a tento postoj mám doteraz. Skrátka mi to za tie nervy nestojí a už som začala aj pochybovať, že by som tie dve ťažké skúšky z ďalších predmetov spravila. Teraz sa aspoň nemusím zbytočne stresovať, aby som najhoršie prechádzala na Céčkach a budem sa učiť bez menšieho nátlaku. Pre moje zdravie a psychiku je to úplne ideálne.



Druhá vec, ktorá ma trošku máta a nebezpečne sa približuje, je výber témy na diplomovú prácu. Už od písania Bc.práce som vedela, ku komu chcem ísť DP písať, ale kým si nevymyslím tému, tak za vyučujúcim nepôjdem. Dala som si za úlohu, aby to bolo najneskôr do konca tohto semestra, lebo potom tí najlepší budú obsadení a ja nechcem zatiaľ nikoho iného ako svojho konzultanta.

Ďalšie moje myšlienky sa točia o to, aby som si našla brigádu. Počas leta som si oddychovala a nepomyslela som na to, že cez šk.rok budem chudobná ako myš. Ok, dostávam peniaze od rodičov, ale nie toľko, aby som za ne mohla chodiť na kávy s kamoškami a občas si niečo kúpila na seba. A je mi proti srsti pýtať od rodičov peniaze na také veci, aj keď viem, že by mi na to dali. Problém je v tom, že nedokážem si zadeliť čas, ktorý budem tráviť v meste, kde bývam a v meste, kde študujem. Nedá sa to presne vymedziť, pretože niekedy náhle potrebujem zostať tam a niekde inam. A nechcem mať brigádu, ktorá mi bude brať toľko času, aby som sa menej venovala škole a viac brigáde. To skrátka nedopustím. Tu, kde bývam, je strašne veľa práce v závodoch a to je úplná makačka a musela by som veľký kus dochádzať.. celý deň zabitý. Podarilo sa mi vybaviť brigádu v meste štúdia, ale tam nastal problém v tom, že žiadali od nás, aby sme boli v práci vždy 12 hodín a nie menej. Neviem si predstaviť ako by som to stíhala popri škole, keď si pomyslím, že doteraz som mala ledva nejaký deň voľna pre seba a stále som musela robiť protokoly a seminárky, prezentácie a iné práce, prípadne učenie... asi by som veľmi rýchlo vyhorela. Uvažujem, že si predsa len niečo nájdem v meste, kde bývam, hlavne keď budem mať od 16. decembra voľno a pravdepodobne do začiatku letného semestra. 

Peniaze potrebujem hlavne z toho dôvodu, že uvažujem o kúpe nového notebooku. Tento môj ultrabook je už 4 roky starý a čudujem sa, že ešte funguje, pretože sa mi rozpadáva na dve časti a bez napájania vydrží ledva jednu hodinu. Stále mu niečo je, nepomohli ani inštalácie. Chudáčik dožíva a aj keď viem, že rodičia by mi dali na nový notebook, nechcem si ho od nich vypýtať. Rada by som sa pomaly osamostatňovala, aj keď ako študentke sa mi to ťažko. Občas závidím tým, čo majú ľahšie vysoké školy a môžu si dovoliť chodiť na brigády a zarábať, a tráviť veľa voľného času s priateľmi, ale na druhú stranu som rada, že študujem psychológiu a nikdy by som sa môjho štúdia nechcela vzdať na úkor peňazí a zábavy. Verím, že moje štúdium zúročím v budúcnosti a nebudem ničoho ľutovať.

Popri tom strese som sa išla odreagovať so spolužiačkami na Beániu, kde vystupovali aj Horkýže Slíže, takže to sme si užili, ale inak stáli Beánie za ..nič. Mohla za to organizácia, mohli za to jednotliví ľudia. Teraz je to už jedno, ale som rada, že som strávila večer s mojimi babami, s ktorými trávim na vysokej škole najviac času a to je viac ako všetky Beánie dokopy.

Myslím, že z môjho súkromia už stačilo. Nechystám sa rozvinúť články tohto typu na mojom blogu, ale párkrát do roka sa Vám s niečim malým zdôverím, stále sa totižto snažím zachovať si istú anonymitu a zverejňovať niektoré veci pre mňa nie je jednoduché. V dnešnom článku sa až také tajné veci nevyskytovali, preto sa nebojím to zverejniť :) Ak sa Vám takýto typ článkov páči a radi by ste si prečítali niečo viac o mne a mojom živote, napíšte mi to do komentára, aby som mala spätnú väzbu, či sa oplatí nad tým rozmýšľať aj do budúcna. 

Plánujem viac článkov s recenziami, ale momentálne som sa dala znova do čítania Harryho Pottera a to sa recenzovať určite nechystám. Dnes som bola na filme Fantastické zvery a ich výskyt a vrelo odporúčam! Určite sa oplatí ísť aj na 3D, ja som žiaľ príležitosť nemala a tak som šla aspoň na 2D.

S láskou,
Tina

4 komentáre:

  1. Ach, s brigádou je vždy problém (pokiaľ teda nebývaš niekde v BA a dá sa vyberať). Ja som kedysi chodievala do takej inventúrnej firmy, ktorá ma pobočky po celom Slovensku, kde si si fakt mohla vyberať sama termíny, koľko krát chceš do mesiaca a tak. A na zárobok to bolo tiež fajn. Ibaže ono tam fakt išlo len o tie peniaze, žiadna možnosť nejako sa rozvíjať, čiže už sa tam kvôli tomu nechcem vracať a nájsť si niečo nové, čo by ma aj kúsok bavilo...no ale uvidí sa :-) Držím palce, nech ti to všetko vyjde a určite sa nadaj na niečo prvé, čo príde a nepáči sa ti, ono to za tie peniaze a nervy nestojí :-) Budem sa tešiť aj ďalšiemu podobnému článku :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už som začala byť aj ja veľmi vyberavá v rámci brigády, lebo predtým som chodila aj do závodov a na rôznu pásovu výrobu, aj v supermarketoch a podobne, ale stačilo mi zážitkov. Nadrela som sa ako kôň a mzda nič moc. No veď čo chcem ako študent zarobiť, to je pravda, ale aj tak, už sa snažím skôr nájsť niečo, čo sa mi zíde aj do životopisu a čo by ma bavilo, presne ako píšeš. Také kníhkupectvo by bolo parádne, ale zasa, nepočula som veľa dobrých recenzií na Panta rhei a žiaľ už ani na Martinus... takže v tejto oblasti je moja brigáda obmedzená :D

      Odstrániť
  2. Stáva sa, s prospechovým štipkom ťa chápem, ale myslím, že si to mohla skúsiť. Za spýtanie nič nedáš, v páse ťa neprehryzie :) Veľmi sa teším na Fantastické zvery, už sa neviem dočkať keď si urobím voľno a zájdem do kina :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Skúsiť som to mohla, ale zvolila som skôr taktiku, ktorá ma v skúškovom a zápočtovom období ochráni pred sebadeštrukciou, som schopná učiť sa tak veľmi, až mi z toho prepína a nie som schopná venovať sa ničomu inému len škole a tomu, aby som dosiahla štipendium. Takto budem mať menšie očakávania :) Určite choď na filmík, vrelo odporúčam!

      Odstrániť