My děti ze stanice Zoo (Christiane F.) | recenzia

Podrobnosti:
Žáner: autobiografia, drogy
Počet strán: 296 strán
Väzba: pevná
Vydavateľstvo a rok vydania: OLDAG, 2015

Anotácia

Dnes už dospelá Christiane F. sa poprvýkrát vo svojich dvanástich rokoch stretla v evanjelickom centre pre mládež s hašišom, v trinástich na diskotéke s heroínom. Veľmi skoro sa stala na drogách závislou, cez deň chodila do školy a poobede si spolu so svojimi priateľmi- narkomanmi zarábala prostitúciou na stanici ZOO na drogy. Jej matka skoro dva roky netušila nič o dvojitom živote svojej dcéry. Christiane F. rozpráva otvorene a s obdivuhodnou snahou o presnosť o osudoch detí, o ktorých sa verejnosť dozvedá až z titulkov novín, ktoré oznamujú ich smrť. Príbeh Christiany F. sa denne opakuje kdekoľvek na svete.

Môj názor

Po tejto knihe som siahla z toho dôvodu, že pred pár rokmi som videla film, ktorý bol napísaný podľa knižnej predlohy. Z filmu som mala zmiešané pocity, pretože vidieť tam tie deti ako si pichajú heroín a dajú sa na prostitúciu, aby si mohli znova pichnúť... no nebolo mi všetko jedno a po skončení filmu som len tak pozerala do "blba" a rozmýšľala nad svojim životom. Knihu som si chcela prečítať neskôr, už len kvôli tomu, aby som sa úplne nezdeptala a možno aj zabudla na podrobnosti z filmu.

Kniha sa čítala rýchlo, až na pár rozsiahlych opisov a pasáži, ktoré boli nezáživné. Keďže išlo o rozprávanie Christiany, pasáže z jej pred-drogového obdobia reportéri nevystrihli a objavili sa aj v príbehu. Tam sa odkryjú mnohé skutočnosti a dôvody, prečo v Nemecku začalo toľko mladých ľudí a detí holdovať závislosti na alkohole, na mäkkých a tvrdých drogách. Začalo to tým, ako sa deti v panelákoch mnohokrát nudili, mali dokonca zakázané vstupovať na trávnik na ich sídlisku a deti začali vymýšľať, ako sa zabaviť iným spôsobom. Hrali sa s výťahmi, v pivniciach, neskôr v pivniciach aj kradli. Chriatiana bola mladé a unudené dieťa, ktoré žilo so svojou sestrou a rodičmi a po presťahovaní do menšieho bytu sa v ich rodine objavilo viac problémov. Otec bol na nich veľakrát krutý, Christiane bola veľakrát bitá, podľa mňa za úplne hlúposti a najradšej by som jej otcovi vyfackala, nech bol jeho úmysel akokoľvek dobromyseľný. Našťastie, neskôr jej mama dostala konečne rozum a odišla s deťmi s novým priateľom do nového bytu. Keby som nevidela film, asi by som dúfala, že Christianu to ešte zachráni pred všetkým, čo nastalo. 

Christiane mi spočiatku prišla ako taký fagan a nemohla som sa toho pocitu zbaviť. Nemala dobré rodinné zázemie, v škole ju to prestalo baviť a chcela zapadnúť medzi rovesníkov, svoju druhú rodinu. Neskôr začala navštevovať rôzne diskotéky a obliekať sa ako dospelá. Pre mňa bolo veľmi ťažké čítať túto jej cestu k mäkkým drogám a mnohokrát som si pomyslela, že aj keď som ja nemala ideálne detstvo, som rada za to, že mne sa niečo podobné nestalo. Ako hlavná postava mi Christiane nebola sympatická, v podstate mi bolo jedno aká je, len som stále niekde v hĺbke duše verila, že sa konečne z tých tvrdých drog dostane. Keď začala s prostitúciou, už som videla, ako sa to všetko ešte zhoršuje. Potom tie nekonečné odvykačky, neustály kolotoč a beznádej, jej čakanie na smrť. Stále som verila, že sa z toho dostane, ale po čase to omrzelo aj mňa a už som len čakala, kedy sa dočítam, že nakoniec zomrela, že išla do väzenia, že zomrel Detlef, jej narkomanská bisexuálna láska... 

Najviac autentické boli práve fotografie, ktoré sa v knihe objavili. Čítať o hnusných záchodoch, kde si deti píchajú heroín do žily je hrozné, ale vidieť to na fotografiách je ešte horšie! A len som sa celý čas modlila, aby som dokázala svoje budúce deti od tohto svinstva obrániť. Ako si jej matka mohla takto nevšímať svoje dieťa? Ako? Kto má ochrániť detí od drog ak nie rodič? Veľmi som sa na jej mamu hnevala, nie na Christiane, ale na jej mamu! Keď už jej otec bol taký aký bol, bol tyran, ale jej matka mohla spraviť viac. Viem, že veľa pracovala a chcela ich uživiť, ale neverím, že sa to nedalo spraviť inak. Hlavne keď toľko času trávila so svojim novým priateľom a myslela si, že keď dá Christiane viac slobody, budú si viac rozumieť a všetko bude fajn. Ach, tá naivita. Deti potrebujú pozornosť rodiča a lásku, liberálna výchova tomu veľmi nepomáha. Bolo mi Christiane a jej sestry veľmi ľúto. Najviac odporní mi boli samozrejme tie pedofilske hovädá, čo si s deťmi užili a prispievali im, či už peňažne alebo priamo drogami, na ich závislosti. Hnevali ma aj tie liečebne pre závislých, ktoré im vôbec pri liečbe nepomohli, mohli hocikedy odísť a znova sa vrátiť, pichnúť si drogu a navyše mnohé inštitúcie dávali závislým pocítiť, že im neveria, že sa z toho dostanú. Ja viem, že v prípade závislostí je lepšie byť skeptický, ale netreba to dávať najavo pacientom! Ako študentku psychológie, ktorá sa závislostiam a ich liečbe trochu venuje, tak ma to veľmi dostalo.

Christiane sa z drog postupne dostala a vydala už aj druhú knižnú publikáciu o tom, ako vyzeral jej život po 20 rokoch, že má syna atď. Ale články po celom svete už informovali aj o tom, že ochorela a začala byť znova závislá na heroíne. Preto mi je ľúto každého drogovo závislého, pretože dostať sa z toho, je tak veľmi ťažké, ale spadnúť do toho je sakra jednoduché! Dostala som z nej taký pocit, že druhú knihu vydala hlavne z dôvodu marketingového ťahu, aby si zas zarobila. Pretože isto aj z tejto prvej publikácie niečo získala aj keď neviem, ako s tým vynaložila.

Klady
+ autentické fotografie
+ výpoveď drogovo závislej pubertiačky
+ reálne vykreslenie života drogovo závislých

Zápory
- otvorený koniec

Moje hodnotenie

Kniha mnou otriasla ešte viac ako film, pretože tam bolo až príliš podrobností, ktoré vo filme radšej vynechali a skrátili to tak, aby to bolo únosné. Pre mňa je táto kniha niečo jedinečné, čo si budem pamätať, ale na druhú stranu, chýba mi v tom niečo "svetlé". Nie som slniečkár, nepotrebujem zakaždým happy-ending story, ale bolo to ukončené tak naslepo. Pre tých, ktorý nečítali ešte žiadnu knihu o drogách, odporúčam túto knihu ako prvú. Pretože potom si už možno nikdy nebudete chcieť žiadnu od drogách prečítať. Možno. A možno po drogách siahnete práve kvôli tejto knihe, ako tomu bolo v Nemecku po jej vydaní. Čo sa dúfam nestane a ani vás na to v žiadnom prípade nenabádam! Vážte si života, je krátky ale zato môže byť veľmi krásny, závisí to od človeka a jeho postoju k životu :) 

Videli ste alebo čítali My děti ze stanice ZOO? Aký máte na ňu názor?