13 otázok pre knihomoľa | Knižný tag #1

Ahojte, ahojte! 

Leto je za nami, čo iste pocítil nejeden školák a žiaľ, už to pocítia čoskoro aj študenti vysokých škôl. Moja čitateľská vášeň sa trošku zasekla a iste sa s novým semestrom začítam viac do povinnej literatúry z oblasti psychológie. To mi ale vnuklo nápad, aby som sa pustila do knižných tagov, kde sa o mne a mojej vášni viac dozviete, a kde nebude potrebné, aby som mala prečítanú stále novú knihu ako je to pri recenziách. Bez ďalších opletačiek sa pusťme do tagu!

1. Je ti zle, keď čítaš počas jazdy?

V aute mi býva zle bežne, ale nechodím autom tak často, aby som si v ňom čítala, skôr by som povedala, že sa v aute radšej rozprávam. Vo vlaku je to iné, tam idem často s cudzími ľuďmi a preto si tam čítam veľmi často. Samozrejme nie vtedy, keď pri mne sedia škriekajúce deti. Rada čítam aj v MHD a tam mi zle nebýva vôbec. 

2. Čítaš viac kníh naraz?

Mala som raz také obdobie, kedy som to skúšala, ale zistila som, že to nie je mojou silnou stránkou. Obsahy diel sa mi plietli, pri postavách som zabudla, kto čím bol a čo sa stalo predtým. Preto obdivujem ľudí, ktorí to dokážu s prehľadom a nemajú s tým žiadny problém.

3. Séria HP alebo Twilight? V troch bodoch obháj svoju voľbu.

U mňa jednoznačne víťazí Harry Potter. Proti Twilightu nemám negatívny postoj, rada si to sama pozriem, keď mám chuť na romantické fantasy, ale Harry Potter u mňa vedie, pretože:

a.) prežila som s ním svoje detstvo, postavy mi prirástli k srdcu, vždy som chcela byť Hermiona a to prostredie Rokfortu by som chcela zažiť!

b.) HP knižná séria ma zaujala viac ako Twilight knihy, nikdy som neprečítala všetky časti, prišlo mi to príliš zdĺhavé a často zbytočné opisy a scénky, ktoré tam nemuseli byť

c.) upíri a vlkolaci sú už také klišé, ale čarodejnícky svet ma viac ohromil a stále čakám, že raz príde oneskorený list z Rokfortu. Mimochodom, Ronald a Harry mi prídu viac odvážnejší a menej heroizovaný ako Jacob a Edward. Ale nemôžem zabudnúť na to, ako mi bolo ľúto za Cedricom.

4. Knihy s ilustráciami alebo bez nich?

Keď sa nad tým zamýšľam, tak som čítala veľmi málo kníh s ilustráciami. Ilustrácie mám veľmi rada, rada skúmam aj obálky kníh, ale myslím, že v tomto nemám jednoznačnú odpoveď. Ak sú v knihe ilustrácie, môže to napomôcť pri predstave postáv a prostredia, ale sú čitatelia, ktorí si radšej predstavujú tieto veci sami a radi fantazírujú bez priamej vizualizácie. A ja si často radšej fantazírujem sama.

5. O ktorej knihe si si myslela, že je skvelá, ale potom si zistila, že vlastne za nič nestojí? 

Nerada odsudzujem knihy a haním ich len preto, že sa mi niečo nezapáčilo. Nehovorím o knihách, že sú dobré a zlé, pretože kniha, ktorá ma neoslovila, mohla osloviť niekoho iného a preto splnila svoj účel. Ale priznám sa, že pri tejto otázke mi hneď napadol Denník Anny Frankovej. Teraz sa možno zdvihne vlna kritiky, ale je to naozaj kniha, od ktorej som očakávala veľa. Niekedy recenzie kníh a čitatelia isté diela preceňujú a túto knihu by som presne tak označila. Za preceňovanú. A tento názor na knihu mali aj moje dve spolužiačky. Myslím si, že ma kniha neoslovila práve z toho dôvodu, že som od nej očakávala niečo iné, možno niečo viac vojnové a z prostredia koncentračných táborov (nie som masochista, nebojte). Namiesto toho som čítala denník malej Židovky, ktorá sa ukrývala v jednom dome s rodinou a inými cudzími ľuďmi. Pre mňa tam bolo príliš veľa zdĺhavých opisov a zbytočných scén (zasa sa opakujem ako pri Twilight, všimli ste si to?) a Anna ma svojimi vlastnosťami taktiež neohúrila, skôr mi celá kniha liezla na nervy... Nemôžem povedať, že tá kniha za nič nestojí, ale mne skutočne nič nedala, len som mala pocit, že pri nej strácam čas. A možno ešte nebol čas na to, aby som túto knihu čítala.

6. Kedy si si čítanie prvýkrát zamilovala?

Keď som čítala moju prvú rozprávkovu knižku úplne sama. Doteraz ju mám doma v poličke. A potom neskôr som si vybavila s kamarátkami čitateľský preukaz do knižnice, čo máme na sídlisku a keď som tam prečítala skoro všetky knihy, tak som začala chodiť do mestskej a čítala som a čítala, niekedy aj do noci s baterkou pod paplónom, aby to rodičia nezistili, haha.

7. Ak by si dostala knihu, ktorú si už čítala a nepáčila sa ti, čo by si s ňou urobila?

Myslím si, že takéto niečo by sa mi nestalo, pretože ak mám sviatok, tak si knihy vypýtam sama a konkrétne diela, resp. nedostávam knihy, ktoré som už čítala. Keby sa to náhodou stalo, asi by som knihu poslala ďalej v burze alebo ju skúsila darovať niekomu inému, komu by mohla spraviť radosť. 

8. Čítaš si na nejakom špeciálnom mieste?

Najradšej si čítam vo svojej posteli. V lete zvyknem aj na balkóne alebo na kúpalisku a veľmi často čítam aj vo vlaku. Ale žiadne špeciálne miesto nemám. Keby som sa nebála sama chodiť do lesa, tak by som si čítala tam.

9. Akým spôsobom si značíš miesto v knihe, kde si skončila?

Zvyčajne používam záložky, ktoré som dostala pri kúpe kníh, ale ak nemám záložka po ruke, využívam hocijaký papierik, ktorý je nablízku. Nemám rada, keď niekto ohýba roh strany, za to by som niekomu ruky dolámala!

10. Končíš v knihe kdekoľvek, alebo musíš dočítať celú kapitolu?

Keď som chodila ešte na základnú, zvykla som vždy dojsť až na novú kapitolu. Teraz dokážem prestať aj v polovici stránke a pamätám si, kde som skončila. Je to síce dosť nepraktické, ale niekedy keď mám pred sebou ešte 10 strán a už nevydržím mať oči otvorené, radšej to vzdám, pretože už nedávam ani pozor, čo čítam a čítam tú istú vetu 5x.

11. Piješ alebo ješ pri čítaní?

Keď som čítala Harryho Pottera, tak som pri tom musela robiť aj všetko ostatné, nedokázala som knihy zavrieť a chodila som s nimi naozaj všade po byte a jedenie mi trvalo niekedy aj hodinu, lebo som sa tak začítala, že som zabudla aj na jedenie. Teraz keď mám čas, kedy pijem kávu, tak si otvorím knihu a čítam, pochrúmam nejaké keksíky a ovocie, ale hlavné jedlá pri knihe nekonzumujem.

12. Dokážeš pri knihe počúvať hudbu alebo potrebuješ pri knihe úplné ticho?

Ak je dej napínavý a kniha ma baví, viem sa do nej tak "zažrať", že mi nevadí ako krik detí, hudba a iný ruch. Ale ak čítam menej strhujúce pasáže, dokáže ma to vyrušiť tak, že čítam tie isté pasáže dookola a nemá to pre mňa význam. Niekedy neviem úplne vypnúť a oddať sa príbehu a vtedy je to pre mňa rovnako ťažké. Sama od seba si hudbu pri čítaní nepúšťam, nevidím v tom zmysel.

13. Píšeš si do knižiek svoje poznámky alebo si zvýrazňuješ pasáže?

Poznámky si nezapisujem do kníh, píšem si ich do diára alebo na iné miesto, kde ich chcem mať. Nezvyknem si do kníh nič značiť, neznášam, keď si v univerzitnej knižnici požičiam knihu a niekto si tam značil dôležité vety. A centrofixkou?! Vážne?! Chvalabohu to u nás začali sledovať a trestať pokutou, takže dúfam, že takých kníh tam už nebude pribúdať. Neznášam to. Najviac samozrejme na povinnej literatúre. Čo sa týka beletrie, niekedy je príjemné čítať si rôzne poznámky od iných ľudí, a rada skúmam, prečo si to tí ľudia vyznačili, aká dôležitá myšlienka to bola, a či by som ju vyznačila tiež. Do svojich kníh si neznačím a knihy z knižníc by od tohto mohli byť tiež uchránené, nie každý rád číta popísanú knihu s podtrhnutými vetami.

A je koniec tagu. 

Zaujímalo by ma, ktoré veci z knižného tagu máte so mnou spoločné a v ktorých sa odlišujeme (?)

Podeľte sa s tým do komentárov, všetky si rada prečítam.

S láskou,
Tina