K tomuto článku ma inšpirovalo hľadanie ubytovania na nový semester. Keďže študujem na univerzite, kde to s intrákmi nie je najlepšie vyriešené, už od prvého ročníka bývam na privátoch. Najprv som bývala v dedine blízko mesta, kde študujem, a posledné dva roky som bývala v meste, ale nie tak úplne blízko školy. Mala som už niekoľko desiatok skúseností ohľadom hľadania ubytovania, že som sa rozhodla s vami o ne podeliť.
Od začiatku som bola celkom skromná, medzi moje podmienky patrilo ubytovanie v izbe s nejakými fajn spolubývajúcimi, ktoré nemusím predtým ani poznať. Ale už pri prvom ubytovaní som zistila, na čo som si mala dávať skôr pozor:
1. Chrápajúce spolubývajúce
Bohužiaľ, na toto sa nedá dať veľmi pozor, keď idete bývať s ľuďmi, ktorých ste predtým nikdy nestretli a nepoznáte sa. Úprimne si neviem predstaviť, ako sa to pýtam niekoho cudzieho so slovami: "Nechrápeš náhodou?". No a kto by ešte k tomu čakal, že bude chrápať dievča. A obidve. Skúšala som aj štuple do uší, ale verte mi, vôbec to nepomáhalo. Chvalabohu, že nejakým zázrakom sa jedna z nich odsťahovala a tá druhá tam zostávala už len na jednu noc týždenne. Jupí! Odvtedy si hľadám max. jednu spolubývajúcu. Lebo ak bude náhodou chrápať, tak to nejako prežijem, ale dve už v živote nie!
2. Manželská posteľ
Tú som mala už na prvom priváte a celú len sama pre seba! Lenže potom sa majiteľ rozhodoval, či mi tam nedá nejakú cudziu babu, aby dostával viac peňazí, samozrejme. Našťastie sa nič nekonalo. Pri hľadaní ďalšieho privátu sa manželská posteľ stala veľakrát ututlaným slovom a nahrádzala sa slovami "dvojposteľová izba". Nič nebolo lepšie ako keď sme už nadšené s kamarátkou prišli na obhliadku a zistili sme, že namiesto dvoch samostatných postelí na nás čakala manželská posteľ. Úplná romantika.
3. Majiteľ v byte/dome
Zažila som to na prvom priváte a aj to bol hlavný dôvod, prečo som odtiaľ po roku odišla. Mať neustále za pätami majiteľa, ktorý si skrátka veľmi hľadí na svoj majetok a chodí vám polievať kvety do izby vtedy, keď ste tam, lebo vy to nemôžte spraviť samé aby ste mu kvietky nepreliali... úplný psychopat, naozaj. V živote som v tej jeho kuchyni nevarila, stačilo mi, keď tam celý čas stál za spolubývajúcimi a dozeral na to, či mu tam neničia kuchynský riad. Jeden pán mi dokonca minulý rok zavolal s tým, že či nechcem u neho bývať, že prenajíma izbu pre študentku (len jednu!) a že spoločný toaletný papier kupuje on. Ehm, nie ďakujem...
4. Mravce a iní spolubývajúci
Toto som tiež už zažila, na poslednom byte. Mravce tam neboli od začiatku, ale keďže to bol nie veľmi prerobený byt /ok, nebol vôbec prerobený/ a bývali sme na najvyššom poschodí, mravce sa tam s radosťou nasáčkovali. Aj do mojej postele. Majiteľ veľmi dlho nebol ochotný situáciu vyriešiť, ani po našich neúspešných pokusoch s nimi bojovať. Po tejto skúseností sa trošku snažím vyhýbať bytom na najvyššom poschodí /spolužiačka mala tiež mravce na priváte, asi ich to poschodie láka/ a bytom, ktoré sú veľmi zanedbané.
5. Priechodná izba
Jedna z najčastejších zamlčaných informácií, s ktorými som sa za posledné tri roky stretla. Dokonca som sa stretla s priechodnou izbou bez okna. A vchádzalo sa do nej z kuchyne... vôňa tam musela byť parádna, oceňujem nápad architekta a majiteľa bytu. Súkromie nulové a kebyže aj bývam v nepriechodnej a musím ísť cez priechodnú, asi by mi to bolo aj dosť nepríjemné, že niekoho ruším a zasa mu chodím cez izbu.
6. Veľa peňazí za starý byt
V mojom univerzitnom meste viac ako pravdepodobné. Chápem, keď pýtajú toľko peňazí za byt, ak je v dobrej lokalite, v centre mesta. Ale nie preboha, keď je na kraji mesta, kde nechodí ani MHD a do školy a na stanicu je to min. pol hodina cesty. Staré byty, ktoré nevideli prerábku od vzniku Slovenskej republiky. Ok, už som videla aj také, čo mali úplne staré hrozné okná, že otvoriť ich bol normálne zázrak. Nepotrebujem luxus, to vôbec. Ale za niektoré zanedbané byty by som sa až hanbila toľko peňazí pýtať od študentov.
7. Nasáčkovať veľa ľudí do malej izby
Bez komentára.
8. Zamlčanie informácií
Kto by to pri hľadaní bytu nepoznal? Okrem zamlčanej manželskej postele a priechodnej izby to bola aj zmluva písaná na jednu osobu /v byte s cudzími ľuďmi/, izba bez okna, aj to, že majiteľka nechce v byte internet, aj keď som to uviedla ako podstatnú podmienku ubytovania. Samozrejme, už som si na to zvykla, takže sa na všetky tieto veci pýtam dopredu.
Možno to vyznelo tak, že som úplná fajnovka. A predstavte si, že nie som, pretože tak ako som bývala posledné dva roky by mnoho ľudí nebývalo /tie vydesené pohľady ľudí, ktorých som tam pozývala boli na nezaplatenie/. Nájsť obyčajnú dvojposteľovú izbu v blízkosti centra za 100€/mes., s wifi a práčkou, a kde by nešlo o priechodnú izbu alebo manželskú posteľ, je sakra ťažké. Sama sa tomu čudujem, ale je to tak.
Ešte minulý rok mi jedna majiteľka povedala, že ide o nepriechodnú izbu. Keď som tam prišla, už z toho bola priechodná /aký zázrak!/ a bez okna. Súrila ma, nech sa hneď rozhodnem, lebo minútu po mojom príchode prišlo ďalšie dievča. Volala som spolubývajúcej, či to berieme, ale nebola som o tom presvedčená a nechala to na mňa. Keď sa vracala majiteľka s tým dievčaťom, už jej pri dverách hovorila "no poďte, ideme podpísať tu zmluvu". Takže som ani nedostala nejaký čas na premyslenie, resp. nevyzeralo to, že by so mnou počítali a aj ich podávanie ruky bolo úplne otrasné a neprofesionálne, že sa mi chcelo z ich prístupu vracať a radšej som odišla.
Moje pátranie pokračuje ďalej, zostávajú mi necelé dva mesiace a ja dúfam, že nebudem spať na ulici. Jasné, to sa nestane, zasa tak ďaleko to zájsť nenechám. Ale vždy keď už niečo vyzerá super, tak zrazu vyjde na povrch nejaká informácia, ktorá mohla byť vypovedaná skôr a ja som mohla hľadať ďalej. Minulý rok sa mi stalo, že som sa takto prehnala 2x na obhliadky a všetky boli na nič, lebo mi majiteľ neodpovie na všetko, všetci sa chcú cez mobil len rýchlo dohodnúť na obhliadke a bodka, žiadne fotky cez internet alebo viac podrobných informácií. Skrátka príďte sa osobne pozrieť. To je síce fajn, aj mne je lepšie vidieť prenajímateľa zoči-voči, ale je lepšie vedieť podstatné info pred vycestovaním ako potom zažiť šok. Vtedy som mala študentskú zľavu, tak som to brala v pohode, ale toto leto mi žiadna zľava neplatí, takže za cestovanie vysolím takmer dvacku. Preto si nemôžem teraz dovoliť nejaké prešľapy, ale ísť viac-menej na istotu s fotkami vopred.
Vyliala som si srdce rozsiahlym článkom, kto prečítal celý, tak gratulujem a ďakujem.
Mali ste aj vy podobné problémy s ubytovaním ako študenti? Bývate na internáte, na priváte či vo svojom?
Majte sa krásne.
Tina
Od začiatku som bola celkom skromná, medzi moje podmienky patrilo ubytovanie v izbe s nejakými fajn spolubývajúcimi, ktoré nemusím predtým ani poznať. Ale už pri prvom ubytovaní som zistila, na čo som si mala dávať skôr pozor:
1. Chrápajúce spolubývajúce
Bohužiaľ, na toto sa nedá dať veľmi pozor, keď idete bývať s ľuďmi, ktorých ste predtým nikdy nestretli a nepoznáte sa. Úprimne si neviem predstaviť, ako sa to pýtam niekoho cudzieho so slovami: "Nechrápeš náhodou?". No a kto by ešte k tomu čakal, že bude chrápať dievča. A obidve. Skúšala som aj štuple do uší, ale verte mi, vôbec to nepomáhalo. Chvalabohu, že nejakým zázrakom sa jedna z nich odsťahovala a tá druhá tam zostávala už len na jednu noc týždenne. Jupí! Odvtedy si hľadám max. jednu spolubývajúcu. Lebo ak bude náhodou chrápať, tak to nejako prežijem, ale dve už v živote nie!
2. Manželská posteľ
Tú som mala už na prvom priváte a celú len sama pre seba! Lenže potom sa majiteľ rozhodoval, či mi tam nedá nejakú cudziu babu, aby dostával viac peňazí, samozrejme. Našťastie sa nič nekonalo. Pri hľadaní ďalšieho privátu sa manželská posteľ stala veľakrát ututlaným slovom a nahrádzala sa slovami "dvojposteľová izba". Nič nebolo lepšie ako keď sme už nadšené s kamarátkou prišli na obhliadku a zistili sme, že namiesto dvoch samostatných postelí na nás čakala manželská posteľ. Úplná romantika.
3. Majiteľ v byte/dome
Zažila som to na prvom priváte a aj to bol hlavný dôvod, prečo som odtiaľ po roku odišla. Mať neustále za pätami majiteľa, ktorý si skrátka veľmi hľadí na svoj majetok a chodí vám polievať kvety do izby vtedy, keď ste tam, lebo vy to nemôžte spraviť samé aby ste mu kvietky nepreliali... úplný psychopat, naozaj. V živote som v tej jeho kuchyni nevarila, stačilo mi, keď tam celý čas stál za spolubývajúcimi a dozeral na to, či mu tam neničia kuchynský riad. Jeden pán mi dokonca minulý rok zavolal s tým, že či nechcem u neho bývať, že prenajíma izbu pre študentku (len jednu!) a že spoločný toaletný papier kupuje on. Ehm, nie ďakujem...
4. Mravce a iní spolubývajúci
Toto som tiež už zažila, na poslednom byte. Mravce tam neboli od začiatku, ale keďže to bol nie veľmi prerobený byt /ok, nebol vôbec prerobený/ a bývali sme na najvyššom poschodí, mravce sa tam s radosťou nasáčkovali. Aj do mojej postele. Majiteľ veľmi dlho nebol ochotný situáciu vyriešiť, ani po našich neúspešných pokusoch s nimi bojovať. Po tejto skúseností sa trošku snažím vyhýbať bytom na najvyššom poschodí /spolužiačka mala tiež mravce na priváte, asi ich to poschodie láka/ a bytom, ktoré sú veľmi zanedbané.
5. Priechodná izba
Jedna z najčastejších zamlčaných informácií, s ktorými som sa za posledné tri roky stretla. Dokonca som sa stretla s priechodnou izbou bez okna. A vchádzalo sa do nej z kuchyne... vôňa tam musela byť parádna, oceňujem nápad architekta a majiteľa bytu. Súkromie nulové a kebyže aj bývam v nepriechodnej a musím ísť cez priechodnú, asi by mi to bolo aj dosť nepríjemné, že niekoho ruším a zasa mu chodím cez izbu.
6. Veľa peňazí za starý byt
V mojom univerzitnom meste viac ako pravdepodobné. Chápem, keď pýtajú toľko peňazí za byt, ak je v dobrej lokalite, v centre mesta. Ale nie preboha, keď je na kraji mesta, kde nechodí ani MHD a do školy a na stanicu je to min. pol hodina cesty. Staré byty, ktoré nevideli prerábku od vzniku Slovenskej republiky. Ok, už som videla aj také, čo mali úplne staré hrozné okná, že otvoriť ich bol normálne zázrak. Nepotrebujem luxus, to vôbec. Ale za niektoré zanedbané byty by som sa až hanbila toľko peňazí pýtať od študentov.
7. Nasáčkovať veľa ľudí do malej izby
Bez komentára.
Kto by to pri hľadaní bytu nepoznal? Okrem zamlčanej manželskej postele a priechodnej izby to bola aj zmluva písaná na jednu osobu /v byte s cudzími ľuďmi/, izba bez okna, aj to, že majiteľka nechce v byte internet, aj keď som to uviedla ako podstatnú podmienku ubytovania. Samozrejme, už som si na to zvykla, takže sa na všetky tieto veci pýtam dopredu.
Možno to vyznelo tak, že som úplná fajnovka. A predstavte si, že nie som, pretože tak ako som bývala posledné dva roky by mnoho ľudí nebývalo /tie vydesené pohľady ľudí, ktorých som tam pozývala boli na nezaplatenie/. Nájsť obyčajnú dvojposteľovú izbu v blízkosti centra za 100€/mes., s wifi a práčkou, a kde by nešlo o priechodnú izbu alebo manželskú posteľ, je sakra ťažké. Sama sa tomu čudujem, ale je to tak.
Ešte minulý rok mi jedna majiteľka povedala, že ide o nepriechodnú izbu. Keď som tam prišla, už z toho bola priechodná /aký zázrak!/ a bez okna. Súrila ma, nech sa hneď rozhodnem, lebo minútu po mojom príchode prišlo ďalšie dievča. Volala som spolubývajúcej, či to berieme, ale nebola som o tom presvedčená a nechala to na mňa. Keď sa vracala majiteľka s tým dievčaťom, už jej pri dverách hovorila "no poďte, ideme podpísať tu zmluvu". Takže som ani nedostala nejaký čas na premyslenie, resp. nevyzeralo to, že by so mnou počítali a aj ich podávanie ruky bolo úplne otrasné a neprofesionálne, že sa mi chcelo z ich prístupu vracať a radšej som odišla.
Moje pátranie pokračuje ďalej, zostávajú mi necelé dva mesiace a ja dúfam, že nebudem spať na ulici. Jasné, to sa nestane, zasa tak ďaleko to zájsť nenechám. Ale vždy keď už niečo vyzerá super, tak zrazu vyjde na povrch nejaká informácia, ktorá mohla byť vypovedaná skôr a ja som mohla hľadať ďalej. Minulý rok sa mi stalo, že som sa takto prehnala 2x na obhliadky a všetky boli na nič, lebo mi majiteľ neodpovie na všetko, všetci sa chcú cez mobil len rýchlo dohodnúť na obhliadke a bodka, žiadne fotky cez internet alebo viac podrobných informácií. Skrátka príďte sa osobne pozrieť. To je síce fajn, aj mne je lepšie vidieť prenajímateľa zoči-voči, ale je lepšie vedieť podstatné info pred vycestovaním ako potom zažiť šok. Vtedy som mala študentskú zľavu, tak som to brala v pohode, ale toto leto mi žiadna zľava neplatí, takže za cestovanie vysolím takmer dvacku. Preto si nemôžem teraz dovoliť nejaké prešľapy, ale ísť viac-menej na istotu s fotkami vopred.
Vyliala som si srdce rozsiahlym článkom, kto prečítal celý, tak gratulujem a ďakujem.
Mali ste aj vy podobné problémy s ubytovaním ako študenti? Bývate na internáte, na priváte či vo svojom?
Majte sa krásne.
Tina
Bože, temajiteľ ma dostal :-D by sm sa bála, že ma napadne alebo čo :D A teda ani ta priechodna izba nieje ktoviečo... ked som bývala ešte s bratom v byte, a chodila k nám tá jeho užasná frajerka,,, tak oni tiež vzdy boli v obyvačke.. a cez obyvacku sa išlo aj do jednej izby aj do druhej... no a potom som nikdy nechcela ist z izby von, aby som ich nerušila :-D
OdpovedaťOdstrániťAkože, spoločná obývačka je proti tomuto naozaj nič :D a keď ide o cudzích ľudí, tak je to ešte horšie.
OdstrániťNo znie to hrozne. Ale zase ja som tiež počula všeličo o sprchách na priamo v izbe pri posteli či o inváziách lienok a kradnutí jedla z chladničiek. Vôbec ma takýto "študentský život" neláka a uprednostňujem radšej dochádzanie. Ja to ešte tak strašne ďaleko nemám, a aj keď som furt ako chodiaci zombík, aspoň som doma. Aj keď naši sú už väčšinou na bytoch a tie majú celkom fajn. Intráky boli hrúza.
OdpovedaťOdstrániťInak to polievanie kvetov ma dostalo :D :D predstavila som si, ako ti tam vlezie nejaký chlapík v svetri s krhličkou v ruke :D :D zatiaľ čo ty sa učíš :D :D